Acts 1

Yesuko Yuqa Surumí umbuweya yaró

1Teopilus, komo nondo sokomeko sowo mande ka nakayáŋanowó. Sowo mande ŋuko ŋandiro: Yesuko hurí tero o qambu tero mande rondaqe unipare yunoro, 2yate-yate Yuqa Surumíwore asá yerewí uni rokó yereró ŋu khoye ŋuro yimironí kini tiní Anutuko riní samboko oró. 3Koretero ene kowe surumí tero khumaró. Tukú pitu ko yoraró ŋu witú yerewero quro o qambu tero asá yerewí uni ŋuno tunoqe yunaró. Kosa naru 40 qurowore ŋuno Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó
1:3“Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.
ŋuro yimiraró.
4Asa naru kano ene ŋuya o kopo naŋgurí quno ŋuno ŋande yimiraró, “Nondo komo Awando o meté yunowero mande kusiyaró ŋuro yimiranowó. Asa Yerusalem ma rotowero, o meté ŋu sopoyi qembe. 5Mande kusiyowí ŋuko ŋandiro, komo Jonko unipare yorero sono re yunaró. Quko naru tukuni naŋge Anutuko Yuqa Surumí ye re yunoweya,” yaró.

6Ŋunde ŋuroko naru kano huruworo ŋande oseseyaŋgurí, “Uni Parámi, itaka naru ŋanope keto Israel yori eneŋo wiri yerete uniyembo naŋge pitu ko Israel unipare wiri yereweyape, ma kini?”

7Ŋunde yi ŋande yimiraró, “Awa eneŋombo naŋge do naru o enesó-enesó qu tunoqeweya ŋu rokóŋaró. Ye naru ŋuro okeyá ta iŋowero mepémo kini. 8Quko imemoŋgo Yuqa Surumímbo mahero ye saŋayemo yotoro wimbu yunoweya. Ŋunde yunoní neneŋo muríne yesowowaŋgo. Yerusalem ŋuno, ko Judia, Samaria mira soso ŋuno, ko noko soso ŋuno yesowowaŋgo.”

Yesu samboko oró

(Mak 16:19-20; Luk 24:50-53)

9Asa Yesuko mande ŋu yiní kini tiní toŋetero qeni riní koreko oní koporéko wisumuŋaró.

10Oní wisumuŋoní samboko watí toŋeteyuriqo, waka ta naŋge uni irisa kutaqe ŋuno kaŋariyó. Uni irisa ŋu tuwiyari sara qu. 11Asa ŋuno kaŋero ŋande osese yiririyó, “Ye Galili uni, do karo kina kaŋero koreko toŋeteyoteŋgo? Yesu Anutuko riní yorotoro samboko ote ŋundo imemoŋgo ŋundiro naŋge pitu ko maheweya.”

12Ŋunde yiníqo, mira purí Oliv ŋu rotoro pitu ko Yerusalem ŋuno uŋgurí. Mira purí ŋu Yerusalem taŋgímo ŋuno, asa kheyómboro piruyó ŋuko Sapat naruko khete uyarewero quro piruyó ŋundiro.
1:12Piruyó ŋuko kilomita kanata ŋundiro.Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindo ŋande yaŋgurí, koSapat naruko ŋuno Juda unipareto eneŋo miraye rotowero mepémo kini (Toŋeŋgurí 16:29 weyo). Asa ko kilomita kanata takaro khe ka howewero mepémo kini.
13Asa ya quroko oro wasa koreko quno ŋuno oro kundite sopoyaŋgo. Owéye muko ŋandiro: Pita, Jon, Jems ko Andru; Filip ko Tomas; Bartolomeyu ko Matyu; Jems, ŋuko Alipeus koro naŋuní; ko Saimon, ŋuko Selot koro wini qu ka;
1:13“Selot koro wini” ŋuko saŋgirí uni. EnendoRom unindoya kuma teyaŋgurí, dokoro Rom koro wiri yerete uni parámimbo ene sopo yerewero quro piyimiŋaŋgurí.
ko Jutas, ŋuko Jems koro naŋuní.
14Ŋu uni ŋuya pare kumi ŋuya soso kondé kaŋero newonde kanata na tero hariri teyaŋgo. Ko Yesu koro nimí Maria, ko Yesu koro kone-topé, ŋu ŋuya mahero eneya hariri teyaŋgo.

Matiasko Jutas mepé raró

15Ŋu naruko ŋuno Pitako iŋondutu unipare keweroyemo kaŋero mande ka yaró. Qambuye ŋuko unipare 120 ŋundiro. 16Asa ŋande yaró, “Uni topo, Jutas ŋuko noreya topo tero khonani ŋuya taró. Quko enendo khe witú yiriní unindo Yesu towaŋgurí. Ŋundiro naŋge mande ka sokomeko yote ŋu Yuqa Surumímbo komo Dewit maŋgó moŋgo yaró ŋu hamó tunoqaró,” yaró.

18(Komo Jutasko o piyimi taró ŋuro kimoyó ŋu rero mira ka kimoro ŋuno rokaráŋoro nokono umbuní kowí kosaŋiní qahí soso huŋero nokono umburó. 19Uni soso Yerusalem yaŋgurí qundo ŋuro iŋaŋgurí. Ko mira ŋu eneŋo mandeko ŋande ye nekaŋgurí, “Akelitama,” yaŋgurí. Owé ŋuro murí muko ŋandiro, “Sitú Mira.”)

20Asa, Pitako ŋande yaró, “Hamó, komo suki mande ŋu Hariri Yambo koro sokomeko ŋande nakayáŋaŋgurí,

“‘Yayó ŋu kina yoní,
uni kato ŋuno ma kunditewero.’ *

Ko mande kaŋuya ŋandiro,

“‘Uni meyowo kato khoyó ŋu riní.’ *

21“Ŋunde ŋuro uni keweronanimo ka rokóŋatoka yoní. Rokóŋowato uni ŋuko Uni Parámi Yesu noreya uya mahe teyara naruko ŋuno yora, 22asa Jonko sono re inaró qu noŋgo yate-yate Anutuko riní koreko oró, ŋu naru soso ŋuno norendo uni rokóŋowato ŋuko noreya yora. Eneya noreya Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋuro mande yesowoyowato.”

23Asa uni irisa rokó yereŋgurí. Kako Josep, ŋuko Barisapas ma Jastus nekoyaŋgurí. Ko uni kako Matias. 24Ŋande hariri taŋgurí, “Uni Parámi, keto uni soso newondeye qene iŋoyote. Keto uni irisa ŋa dani ka rokóŋaró ŋu nore witú nereka 25Jutas koro mepé tero asáŋowí unindoro kho ŋa teweya. Jutasko kho ŋu huwóŋoro eneŋo yendémo toŋeró.” 26Ŋunde yero mipu kumi raŋiqo, Matias koro mipu ŋu tunoqaró.
1:26“mipu kumi raŋiqo” ŋuro murí muko ŋandiro peka: uni irisa quro owéyari mipu kanata-kanatako ŋuno nakayáŋoro kusíko yorotoro kusí ŋu towo yukuwoní mipu ka roto umburó. Ŋande ye iŋaŋgurí, ko Anutuko mipu ŋu riní umbuweya. (Iŋo-iŋo Mande 16:33 weyo qembe.)
Ŋunde ŋuro enendo asá yerewí uni
1:26“asá yerewí uni” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.
11 ŋuya kaŋaró.

Copyright information for NCA